Pomalé ráno v horách
Dlho som veril, že jasnosť príde, keď budem mať dosť času premýšľať. Pravdou bolo niečo iné: jasnosť prichádzala až vtedy, keď som prestal čakať a začal zapisovať aj to nedokončené.
Malé rozhodnutia, ktoré nesieme celý deň
Ráno si vyberáme stokrát — čo prečítať, komu odpovedať, čomu venovať tých prvých pár minút. Žiadne z týchto rozhodnutí nevyzerá dôležito samo o sebe. Spolu však určujú, akú náladu si nesieme do zvyšku dňa.
Nemusíš vyriešiť celý deň. Stačí dať poriadok najbližšej hodine — a potom tej ďalšej.
Skúšam si všímať okamih, keď sa malé prepne na veľké. Ten zlom má takmer vždy rovnakú príchuť — pocit, že to počká. A ono to počká, len ja s tým potom žijem dlhšie, než by bolo treba.
- Napíš jednu vetu skôr, než otvoríš správy.
- Nechaj prvú kávu bez obrazovky.
- Jednu vec dnes dokonči, nie začni.
Kráčam ďalej, o čosi ľahší než včera.